Záchodová univerzita
Nikdy som si nevedel zapamätať tri veci: telefónne čísla, mená,.... a tú tretiu som už zabudol...
S číslami má problém veľa ľudí, to by ma ani tak netrápilo... Horšie je, keď stretnete známeho a zabudli ste ako sa volá. Celý dialóg sa potom strachujete, aby náhodou nedošlo k momentu, že ho musíte osloviť.
S týmto problémom následne súvisí aj permanentné zabúdanie na meniny. V tomto smere je skrátka moja pamäť doslova tragická. Snáď nikdy si nezapamätám, na aký deň vychádza aké meno. Voči tomuto kalendárnemu systému som doslova bezmocný, pretože mená sa každý deň menia...
Práve preto veľmi obdivujem ľudí, ktorý na meniny pamäť majú. Medzi nich patrí ja jedna moja dobrá kamarátka, ktorá nikdy nezabudla na môj sviatok, dokonca sa niekoľkokrát stalo, že práve vďaka nej som si na svoje vlastné meniny spomenul aj ja... A práve preto je to dobrá kamarátka....
Každopádne, dlho som ju v tomto smere obdivoval, že má takúto schopnosť. Až kým som ju nedávno nenavštívil u nej doma. Po pár minútach posedenia pri čaji ma ovalil studený pot a chtiac či nechtiac som bol nútený použiť ich záchod. Ako som však za sebou zatvoril dvere, všimol som si, že na nich majú nalepený veľký plagátový kalendár s presne rozpísanými dátumami a k nim priradenými menami. Až vtedy mi trklo, že kamarátka túto schopnosť nemá od Boha, ale si ju sama vypracovala tým, že dlho sedela na záchode a čítala si mená....
Tak sa mi zdá, že záchod je pre slovenský ľud nielen miestnosť, kde každý z nás niekoľkokrát denne musí zájsť, ale je do určitej miery aj akási vzdelanostná inštitúcia... A že vraj sú Slováci sprostí... Veď každý z nás má predsa svoju vlastnú záchodovú univerzitu...
